Stres, plnenie termínov a úloh. Toto nezabudnúť, tam zavolať. Asi ani nemusím pokračovať. Určite tento pocit dôverne poznáte aj sami. Človek aby sa z dnešnej uponáhľanej doby zbláznil. Každý deň je potrebné vybaviť XY úloh a šéf by Vás najradšej zožral aj s topánkami, ak ich nesplníte. Na plnenie pracovných záležitostí tejto šialenej doby sme si akosi zvykli. Nakoniec, čo iné nám aj zostáva? Poznám ten pocit, keď po pracovnom dni ste radi, že vôbec žijete. Len čo zavriete dvere kancelárie a otvoríte tie, ktoré vedú do Vášho súkromia, spustí sa podobný kolotoč druhýkrát. Čaká Vás hladný partner, prípadne hladné deti a kopa nespravených domácich úloh. Ešte ste si ani nevyzuli topánky a už treba zapnúť pračku, uvariť večeru, vyniesť smeti atď. Feministky by sa do mňa určite navážali, že nežijeme v stredoveku aby celú zodpovednosť za domácnosť mala na svojich pleciach žena. Ale mne ide o niečo iné, ako vypisovať story o utláčaní jedného z pohlaví. Ale vráťme sa k predstave domáceho chaosu ktorý Vás každodenne čaká. pokračovanie článku
Kávu hádam ani netreba predstavovať. Sprevádza nás po celý deň od rána do večera. Tento životabudič ľudia poznali už od 17. storočia. Kávičkári, ale aj tvrdí odporcovia vedia, že tento čierny mok obsahuje kofeín a je bohatý aj na antioxidanty. Okrem iného podporuje myslenie, dvíha krvný tlak, navodzuje príjemnú náladu a dodáva energiu. Asi preto je pozvanie na kávu malou spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa stretnú priatelia a známi, aby si vymenili novinky a príjemne podebatovali. Zvlášť my ženy sa obľubujeme túto "činnosť" :-). Keby bolo na nás, tak by sme so svojimi frajermi chodili na kávu aj sto krát za deň. Ale ako so všetkým, aj ku káve treba pristupovať s mierou. pokračovanie článku
Žijeme vo svete poradcov kamkoľvek sa pohnete. Poskytovatelia mobilných sietí majú pre Vás osobného poradcu pripraveného riešiť Vaše problémy, v bankách máte k dispozícii finančného poradcu, v predajniach rôzneho druhu tovarov sa nachádza človek, ktorý Vám ochotne a trpezlivo poradí. Nemusíte dlho hádať, čo je náplňou práce hore uvedených osôb. Starajú sa o Vaše pohodlie, Vy už len prídete, podpíšete potrebné dokumenty (alebo vyslovíte súhlas) a ste šťastným majiteľom výrobku alebo služby. Aké jednoduché! S podobným prístupom sa stretávam aj ja. Dnes mi volala moja osobná poradkyňa banky, aby ma informovala o novom výhodnom produkte, ktorý by zhodnocoval moje úspory efektívnejšie. Podrobne ma o ňom informovala, o všetkom poučila a nezabudla dodať, že ma v určenom termíne ešte bude kontaktovať. Aké milé, pomyslela som si. Škoda, že vo svete citov a emócii nemáme takéhoto poradcu. Všetko ostatné za nás vybavia druhí. A práve to je ten problém. pokračovanie článku
Milí moji čitatelia, kritici a v neposlednom rade admini. Na sklonku starého roku Vám chcem poďakovať za všetku Vašu pozornosť, ktorú ste mi doteraz venovali. Všetky Vaše pochvalné ale aj kritické reakcie ma posúvajú vpred a ukazujú mi smer, ktorým sa mám uberať. pokračovanie článku
O dôležitosti pitného režimu sa už napísalo toho naozaj dosť. Zo všetkých strán sa na nás valia informácie rôzneho druhu čo piť, koľko a ako piť. Na internete je toho kopa a v televízii ani nehovorím. Cieľom môjho článku nie je Vás poúčať, dávať Vám kázne ale poukázať na vlastnej skúsenosti, že sa to naozaj oplatí. Čo viac, môže Vám to zachrániť život. pokračovanie článku
Nikdy som nebola ako iné deti. Vždy som vyčnievala z radu. Kým sa moji rovesníci hrali na skrývačky, skákali škôlku alebo maľovali na chodník, ležala som v nemocnici a liečila sa zo svojej choroby. A potom, keď som nastúpila do školy, ma v triede šikanovali. Možno tomu vďačím za inakosť. Nikdy som to v živote nemala jednoduché. Ale kto má na ružiach ustlané? Aj keď mám ešte to najlepšie ešte len pred sebou, na doterajšej ceste životom som toho prežila dosť. Ponižovanie, sekýrovanie, odmietnutie. No ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Možno aj preto som tvrdohlavá (občas až príliš ;-)). Ale jedno viem. Vďaka môjmu detstvu som sa učila vnímať seba samú ale aj iných inak ako ostatní. Tak trochu hlbšie. Milujem diskusie, ktoré človeku niečo dajú, ktoré vysvetľujú mnohé veci. Samozrejme, občas nemám náladu uvažovať a vtedy mi stačí konverzovať na tému počasie. Pamätám si, ako som sa v jednom tábore pýtala hlavného „šéfa“, že o čom je tento tábor. Čo sa máme naučiť. Alebo čo nám má priniesť (okrem oddychu samozrejme). Videla som na ňom, že ho moja otázka dosť zaskočila. Koniec koncov, kto by to čakal od trinásťročného dievčaťa? V tom tábore bolo všetko dovolené – úplne. pokračovanie článku
V živote každého človeka sú chvíle, keď musíte byť silní. Niekedy aj za dvoch. Či sa to týka straty blízkej osoby, dieťaťa, rozchodu alebo "len" neprekonateľnej krízy. Aj keď Vaše srdce krváca a Vy by ste najradšej zutekali na pustý ostrov, musíte sa pokúsiť o vnútorný pokoj a čistú myseľ. Musíte čeliť tomu, čo sa stalo alebo skôr, čo sa malo stať a nestalo sa. V takých situáciách máme pocit, že je nad naše sily zvládnuť to. A mnohokrát to aj tak je. Veď kto rátal s tým, že raz môže prísť neprekonateľné tornádo, veľká hádka vo vzťahoch a my stratíme toho, koho najviac na svete milujeme? Obávame sa opätovného zlyhania. Zdá sa nám, že to horšie ani nemôže byť. Máme pocit, že čo sme roky budovali, je zrazu v troskách a my ležíme pod nimi. Je to pre nás životná katastrofa. Skrátka, nevládzeme. pokračovanie článku
Unavená sa zvalila na gauč. "To bol ale deň" pomyslela si a prstami si prehrabla husté vlasy. Nazbierala posledné zvyšky energie a zapálila oheň do krbu. Keď príjemne horel, unavená odišla do kúpeľne. Konečne zmyla zo seba mejkap, pot a všetko čo ju spútavalo. Milovala ten pocit, keď jej horúce kvapky vody stekali po zamatovo hebkej pokožke. Po oslobodzujúcej sprche sa neunúvala obliecť. Načo aj. V dome bola sama a potom, keď sa aj drahý vráti z práce, túži len po jedinom. Vášnivo sa s ním milovať. Po pár minútach odišla do kuchyne spraviť si obľúbené latté. Keď bola káva hotová, nedočkavo ochutnala bohatú penu, akoby tento nápoj pila prvý krát. Začala jej byť zima a tak sa pobrala do obývačky pred rozohriaty krb. Usalašila svoje nahé telo na kožušine pred ohňom a popíjala horúci nápoj. pokračovanie článku
Dámy a páni, je čas zaželať požehnané Vianoce, veľa lásky, zdravia, šťastia, pohody, úspechov a všetko len to naj naj naj do nového roka. Vidíme sa v roku 2011 :) pokračovanie článku
Bol už večer, ona sedela v izbe a pracovala. Ako inak, na počítači za internetom. Zrazu jej internet zahlásil, že je potrebné aktualizovať poštového klienta. Ona akceptovala a stiahla si z webu najnovšiu verziu. Po úspešnej inštalácii začala sťahovať emaily dúfajúc, že jej stiahne len najnovšie. Niektoré emaily skutočne nechcela čítať, veď načo aj. Buď sú nepodstatné, alebo sú to spamy od reklamných portálov a podobne. Nad niektorými emailami sa len pousmiala a uvedomila si, aké to boli fajn časy, keď ich posielala. pokračovanie článku
K napísaniu tejto úvahy ma motivoval včerajšok, keď som sa zamyslela nad svojím životom a životmi ľudí okolo seba. Nie je tomu tak dávno, keď sa mi pod vplyvom odložených snov zrútil celý svet. Bol a ešte stále je to čas, keď som musela pozbierať zvyšky túžob, snov a ísť ďalej v ústrety budúcnosti, hoci každý krok bol bolestivý a namáhavý. Nie som jediná, ktorej sa nesplnili očakávania, túžby či sny. Každodenne sa stávame svedkami takýchto "malých pádov" a víťazstiev. To, čo je pre jedného pád či nesplnená túžba, je pre iného vrchol šťastia či splneného sna. pokračovanie článku
Nezáleží na tom, čím ste žili doteraz. Nezáleží, či ste boli úspešný tímový hráč alebo podceňovaný outsider. Nezáleží na tom, či máte IQ génia alebo blázna. Nezáleží na tom, či ste dosiahli vysnívanú postavu a ideálne krivky alebo k tomu máte ďaleko. Nezáleží, či ste výkonný workoholik, patriaci k vrcholovému predstavenstu alebo Vás pokladajú za obyčajného flákača. Dokonca nezáleží na tom, ku ktorému pohlaviu patríte. Dobre, možno som nezačala zo šťastného konca.. Skúsme to takto.. Aspoň na chvíľu odhoďte všetky predsudky spoločnosti, k deťom, rodine a sebe samému. Zabudnite, že ste vrcholový manažér, lekár, učiteľ, byrokrat, bankár.. Nechajte sa niesť týmito riadkami, len o to Vás prosím. Áno, Vás osobne, ktorí ste si dali tú námahu a čítate tieto riadky. Môžem? Tak začneme.. pokračovanie článku
Každý z nás pozná taký ten upršaný deň, v ktorom sa Vám nič nechce, ani vyliezť z postele, nieže ešte pracovať. Človek sa premáha, aby sa vôbec dokopal k nejakej aktivite. Som z tých šťastnejších, ktorých nečakajú v tento deň povinnosti. Poznám spôsob, akým si možno spríjemniť aj takýto upršaný dník. Začnime ránom po zobudení. Ako typická žena som zamierila do kúpeľne, aby som sa presvedčila ako je na tom moja pleť. Hm, relatívne dobre, potešila som sa. Na váhu som radšej ani nestúpila, aby som si nepokazila optimizmus tohto rána. Nieže by som priveľa vážila, ale keď si spomeniem koľko sladkostí som za posledný týždeň zjedla, až sa hanbím. Na rozdiel od mojich bývalých som nikdy nebola na sladké. Ale, nie o tom som chcela písať. Milujem ten pocit, keď si na uzimené telo prehodím svoj obľúbený modrý župan s trištvrťovými rukávmi a kapucňou. Ešte keď je čerstvo vypratý, je radosť v ňom byť. Vždy ma príjemne zahreje. Moja ďalšia cesta vedie do kuchyne, veď by sa patrilo o jedenástej niečo zjesť. pokračovanie článku
Neuspokojenie z medziľudských vzťahov, stres v práci, nedostatok času na seba.. Z času na čas každý potrebuje terapiu, nech je dôvod akýkoľvek. Bolo by naivné si myslieť, že človek v kríze bude utekať za psychológom či terapeutom. A predsa existuje dostupný „kamarát", vhodný pre každú vekovú kategóriu. Netreba pri ňom čakať na poradie, vezme Vás hneď. Nebude Vás kritizovať, oponovať Vám. Nebude mať pripomienky k tomu, čo poviete. Jednoducho Vás bude empaticky počúvať a čakať, čo mu poviete. pokračovanie článku
Ľudia majú dve ruky. Jednu, aby stisli dlaň tomu, s kým kráčajú a druhú, aby dvíhali tých, ktorí padajú.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
